Podľa štatistík bolo v neurologických ambulanciách sledovaných najviac
pacientov s týmto ochorením v roku 2019, a to 25.988. V tom roku
pribudlo aj najviac novodiagnostikovaných pacientov (4590). "Pokles počtu prípadov od roku 2020 mohol byť spôsobený nielen covidom, ale aj spresnením metodiky štatistického zisťovania," vysvetlilo NCZI. Najnižší počet sledovaných pacientov s Parkinsonovou chorobou zaznamenali v roku 2021 (19.108).
Parkinsonova choroba je druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne
ochorenie v populácii, ktoré postihuje najmä ľudí nad 60 rokov.
Spôsobuje ju degenerácia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a
kontrolu pohybov. Celosvetovo trpí Parkinsonovou chorobou sedem až
desať miliónov ľudí, pričom viac mužov než žien. Na Slovensku je však
štatistika opačná.
Najznámejším príznakom je nekontrolovateľný tras, pacientov však
obmedzujú aj poruchy chôdze, rovnováhy, znížená mimika tváre či strata
čuchu. Časté sú aj poruchy reči či prehĺtania. "Udáva sa, že porucha
reči, teda dyzartria je u pacientov prítomná v 75 až 90-percentách
prípadov. Takže takmer každý pacient má aj dyzartriu. Ide o
hypokinetickú dyzartriu, ktorá sa prejavuje zníženou intenzitou hlasu,
zotretou artikuláciou, zrýchleným tempom reči či neplynulosťami v podobe
opakovania istých častí slov," vysvetlila logopedička Bianka Hrnčiarová z Neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava.
Pri liečbe Parkinsonovej choroby sa využívajú lieky tzv.
antiparkinsoniká, avšak stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým
zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie
trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie,
doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. "V prípade
terapie reči sa zameriavame najmä na zvyšovanie intenzity hlasu a
zlepšovanie a spresňovanie artikulácie, čím sa zlepší aj samotná
zrozumiteľnosť reči," doplnila Hrnčiarová.